Gombaseckú jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy,
do jej podzemných priestorov prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci
výkopových prác. Jaskyňa bola pre verejnosť sprístupnená o štyri roky
neskôr a v roku 1968 sa jej priestory začali využívať aj na
speleoterapiu. "Na tento účel však slúžila len desať rokov, pretože
priestory na speleoterapiu boli priamo na trase pre návštevníkov, čo
spôsobovalo komplikácie," uviedla Bocková.
Gombasecká jaskyňa je vytvorená koróznou a eróznou činnosťou Čierneho
potoka a je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického
systému. Od jaskyne Silická ľadnica ju oddeľuje doposiaľ neznámy úsek
Čierneho potoka. Gombasecká jaskyňa je dlhá viac ako 3000 metrov a
typické sú pre ňu najmä tenké sintrové brčká, ktoré dosahujú až
trojmetrovú dĺžku.
Na rozdiel od iných slovenských jaskýň sa v Gombaseckej vyskytujú netopiere len ojedinele v jarnom období. "Pozoruhodný
je však nález mnohonôžky, ktorá dĺžkou tela 26 milimetrov predstavuje
doteraz najväčšieho troglobionta, teda pravého jaskynného živočícha
slovenských jaskýň," dodala Bocková.
Pred Gombaseckou jaskyňou bol v roku 2021 v súvislosti so 70. výročím
jej objavenia vybudovaný i nový prevádzkový objekt vo vstupnom areáli.
Za posledné desaťročie jaskyňu navštívilo viac ako 112.000 turistov.
Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 metrov, takmer celá trasa sa
však počas prehliadky prechádza dvakrát.
Gombasecká jaskyňa patrí v rámci jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu
do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšie a
najcennejšie jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu boli medzi svetové
prírodné unikáty zaradené v roku 1995. Ide o cezhraničnú
slovensko-maďarskú lokalitu svetového dedičstva.